Moja žiarlivosť

V dobách puberty a života po osemnástych nerodeninách som striedal vzťahy ako čisté tričká… Potom prišiel prvý dlhodobý vzťah aj so spoločným bývaním… Vďaka práci, ktorej bolo až veľa, sme sa dopracovali k rozpadu a jej nevere… Chvíľu na to som spoznal svoju prvú ženu s ktorou mám dve deti. Po siedmich rokoch, keď ja jazdil po Európe a ona lila prvú ligu, flámovala a robila mi neskutočné peklo sa aj toto rozpadlo… .. brávali sme si pravidelne deti na víkend aj na dýl, keď to išlo, až sme sa rozhodli, že deti by mohli s nami byť na stálo… Nebolo to jednoduché, ale vďaka životnému štýlu moje bývalé a vďaka vzťahu mojich detí k moje, vtedy ešte priateľku, to na súde dopadlo dobre…

odvtedy uplynuli skoro štyri roky…Skoro dokonalá rodina.. Výlety, zážitky… Všetky starosti a problémy sme riešili spolu a všetko zvládali… Potom sa to ale začalo lámať…doma som spohodlnel a pomáhal čím ďalej menej, u mladšieho sa prejavilo adhd a začalo to byť viac a viac náročnejšie… žena si nakoniec rada dala pohárik vína a ešte radšej chodila posedieť k susedovi. …zrazu prišli hádky, nedokázali sme spolu v pokoji čokoľvek riešiť a začala šialená kríza…

Všetko čo sa dialo vo mne prebudilo to zlé z minulosti a ku všetkým tým problémom sa pridala žiarlivosť… Žena medzi sviatkami odišla k známej s tým, že sa do budúcnosti chce odsťahovať do niečoho svojho aby si mohla oddýchnuť a nájsť pokoj… ja naproti tomu sa totálne zosypal až do takej miery, že užívam antidepresíva.. som sám s deťmi a snažím sa všetko zvládať… žena sa rozvádzať zatiaľ nechce.. verí, že až sa to všetko preženie, tak si k sebe cestu zase nájdeme. Tak to dopadá, keď spolu dvaja nehovoria a doma prestávajú byť parťáci.. hlavne chlapov by si mali uvedomiť, že žena je síce silná, ale nemôže vždy všetko zvládnuť sama… a to je vlastne poučenie tohto článku.